Každému obyvateľovi Rače sú určite dobre známe dva kopce, ktoré sa týčia nad ich príbytkami. Veľká a Malá Baňa sú obľúbeným miestom na výlety a odpočinok v prírode. Kto z vás sa však zamyslel niekedy nad ich názvom? Prečo nesú oba kopce meno Baňa, keď sa v okolí ložisko nerastných surovín nenachádza?
Dnes by sme s vami radi absolvovali prechádzku naprieč Malými Karpatami, zo záhorskej strany na podunajskú. Konkrétne zo Záhorskej Bystrice do Krasňan. Cestou objavíme tichých pamätníkov histórie, prejdeme cez skutočný raj cyklistov a výletníkov, a určite nás poteší, kam sa uberá ochrana prírody
V druhom diely seriálu Tajuplné miesta Malých Karpát vás zavedieme o čosi nižšie od Devínskej Kobyly, ktorú sme prebádali minule. Táto časť Malých Karpát sa nazýva Bratislavské predhorie a spolu s Devínskou bránou, Devínskou Kobylou a Lamačskou bránou tvoria najzápadnejšiu časť Karpát tzv. Devínske Karpaty.
Určite sa nám neraz stalo, že sme sa pri potulkách a výletoch v prírode ocitli na mieste, ktoré nás upútalo svojou nevšednosťou. Rozmýšľali sme nad pôvodom, históriou alebo ľuďmi, ktorí stáli za vybudovaním toho či onoho diela a hádali, čo ich viedlo k jeho vytvoreniu.
Pri prechádzke lesom, lúkami alebo skrytými hájmi sa naša myseľ príjemne uvoľňuje a zabúda na každodenné starosti, ktoré nám život prináša. Aspoň na chvíľu sa však oplatí z tohto meditatívneho momentu vystúpiť, zastaviť a rozhliadnuť sa okolo nás.
Jozef Mišuta, bývalý vedúci bane, ktorý dlhé roky pôsobil v Pezinských Rudných baniach, nám v rozhovore, okrem iného, povie o smutných, ale aj veselých chvíľach ťažkej práce v podzemí. Dnes, aj keď na dôchodku, na baníctvo nezabudol a venuje sa mu
Neodmysliteľným domovom netopierov boli oddávna jaskyne, ktoré spolu s rôznymi skalnými, alebo stromovými dutinami s obľubou vyhľadávali najmä počas obdobia zimného spánku tzv. hibernácie. Nástup človeka a ďalší rozvoj jeho spoločnosti si vyžadoval nové materiálne zdroje, ktoré zo začiatku